Japonci vykorenili promyky, ktoré mali likvidovať hady, ale namiesto toho lovili ohrozené druhy
Na ostrove Amami Ošima v juhozápadnej časti Japonska sa podarilo odstrániť agresívne sa šíriace šelmy promyky. Podarilo sa to po desiatkach rokov snaženia. Promyky pritom pôvodne vysadili ochrancovia prírody, aby pomocou ich loveckých schopností znížili množstvo hadov. Tie ale promyky ignorovali, lovili pôvodné zvieratá vrátane „živých fosílií“ a poškodzovali ekosystém tejto lokality zapísané na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Promyky druhu Urva auropunctata boli pôvodne na ostrove Amami Ošima vysadené úmyselne. Mali tam pomôcť s premnoženými jedovatými hadmi. Lenže nakoniec všetko dopadlo veľmi zle a celý nepremyslený plán sa naprával vyše štyridsať rokov.
Celé to trošku pripomína scénu z českej rozprávky Jamamba z roku 1985. Pavel Trávníček v úlohe japonského rybára Džiróa v nej rozpráva historku o pánovi Hanzaemonovi, ktorý bol veľmi chorý, pretože prehltol muchu. Lekár mu poradil, aby zjedol pavúka, ktorý muchu zje – lenže potom mal muž problém s pavúkom. Postupne potom konzumoval ďalšie a ďalšie zvieratá, ktoré mali vyriešiť predchádzajúci problém, až skončil u diviaka. A podobne riešili japonskí environmentalisti problém s hadmi aj v reálnom živote.
Promyky sú odolné voči hadiemu jedu a počas miliónov rokov evolúcie sa hady naučili veľmi úspešne loviť. A toho sa pokúsili Japonci využiť na subtropickom ostrove Amami Óšima. Tam sa totiž premnožili jedovaté zmije prezývané habu – latinsky Protobothrops flavoviridis (slovenské meno nemajú) – disponujúce smrtiacim jedom. Úmrtnosť naň je síce asi len jedno percento, ale spôsobuje veľmi bolestivé problémy. A zmijí bolo toľko, že uštipnutí bol každý päťstý obyvateľ celého súostrovia Amami.
S hadmi sa nestretli, začali loviť chránené „živé fosílie“
A tak roku 1979 japonské úrady na jeden ostrov vysadili promyky malé. Lenže sa veľmi rýchlo ukázalo, že plán vznikol bez hlbšej analýzy. S hadmi sa totiž prakticky nestretli. Autori projektu si neuvedomili, že promyky sú denné tvory, zatiaľ čo zmije habu sú noční lovci. Polmetrové šelmičky navyše o trikrát väčšie hady ani pri náhodnom stretnutí nejavili veľký záujem. Okamžite si našli oveľa menej riskantnú potravu.
Tou sa stali králiky, nie však obyčajný premnožený králik, ale ohrozený, vzácniý a chránený králik japonský. Tento druh tmavého hlodavca s dlhými ušami sa vyskytuje len na dvoch miestach sveta: na vyššie popísanom ostrove Amami Óšima a potom ešte na ďalšom japonskom ostrove Tokunošima. Od roku 1921 je chránený, pretože sa jedná o takzvanú živú fosíliu.
Ani to ale nebolo všetko, promyky totiž objavili aj ďalší ohrozený druh, ktorý im zachutil - krysu posolskú. Negatívny vplyv populácie promyk sa prejavil v roku 1993 a Japonsko muselo nechať vypracovať modelový projekt, ktorého cieľom bolo vyhodnotiť rozsah škôd spôsobených týmito zvieratami.
Úspech a poučenie
Výsledky naznačovali, že pokiaľ do hry nevstúpi nejaký predátor schopný likvidovať promyky, nedopadne to s lokálnou faunou na ostrove Amami Óšima dobre. Roku 2000 dosiahla populácia promyk na tomto mieste asi desaťtisíc kusov a ďalej rýchlo rástla. Samica promyky je schopná priviesť na svet až sedem mláďat za rok. Japonskí úradníci tak na prelome tisícročia zahájili program na vybíjanie týchto síce roztomilých, ale nebezpečných predátorov.
Japonská vláda vytvorila špeciálnu jednotku, ktorá dostala meno „Amami Mongoose Buster“ alebo „Promykobijci z Amami“. Tá sa postarala o správne umiestnenie viac ako tridsaťtisíc pascí na promyky a tiež asi troch stoviek ukrytých kamier, ktoré sledovali, kde sa tieto šelmy najčastejšie vyskytujú.
Súčasťou ich práce bolo aj cvičenie psov, ktorí vedia promyky vyčuchať, a opatrné rozmiestňovanie jedov v miestach, kde iné citlivejšie opatrenia nemožno použiť. Zásadné bolo aj neustále vylepšovanie pascí, aby sa v nich nechytali iné zvieratá než práve tie, ktoré v nich mali skončiť.
Do roku 2007 sa podarilo populácii promyk znížiť na desatinu a na začiatku tohto septembra vydala japonská vláda rozsiahlu správu, v ktorej vyhlásila, že Amami Óšima je oficiálne vyčistený. "Je to pre našu prefektúru naozaj dobrá správa - hlavne ale pre zachovanie vzácneho ekosystému Amami, ktorý je súčasťou svetového prírodného dedičstva," uviedol miestny guvernér Koiči Šiota vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP. "Z dopadu, ktorý promyky mali na pôvodný ekosystém, a z úsilia a nákladov, ktoré treba vynaložiť na ich odstránenie, by sme sa mali v mnohom poučiť," dodal politik.
Reklama
zdroj: Reuters, CT, japanature, Partochina, Env.go.jp
